Záverečné kapitoly knihy „Tróny neviditeľného“ kladú tú najzákladnejšiu otázku, ktorej sa civilizácia môže vyhýbať: čo postavíme na najvyššie miesto, keď sa prestaneme automaticky klaňať rastu? Odpoveď knihy spočíva v tom,
„Tróny neviditeľného“ sa nekončia sťažnosťou. Končia voľbou o tom, ako vnímame. Vo svojich výhľadovo ladených záverečných kapitolách kniha stavia proti sebe dva spôsoby, ako nazerať na ľudskú bytosť. Jeden nazýva
